Dr. Josef Scheiner (1861-1932) bol český právnik, verejný činiteľ, dlhoročný aktívny člen sokolského hnutia a od roku 1906 až do svojej smrti starosta České obce sokolské (ČOS)*. Narodil sa 21. augusta 1861 v Benešove. Pokračoval v otcových stopách, absolvoval právnické štúdiá a zriadil si vlastnú advokátsku prax. V roku 1879 vstúpil do Sokola Pražského a postupne sa stále viac zapájal do organizačnej práce v tomto telovýchovnom spolku predchnutom českou národnou myšlienkou. Po tragickej smrti Miroslava Tyrša (1832-1884), spoluzakladateľa spolku, rozvíjal jeho odkaz na stránkach spolkového časopisu Sokol ako jeho redaktor. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa ČOS, s nezanedbateľným branným potenciálom dvestotisíc členov a s väzbami na nepriateľskú cudzinu, ocitla pod drobnohľadom tajnej polície. Aby udržal činnosť spolku a vyhol sa vojenským represáliám, Dr. Scheiner ponúkol spolkové telocvične k využitiu ako lazarety a členov zapojil do charitatívnej činnosti na podporu postihnutých vojnou. Osobne sa vydal na cestu protihabsburského odboja, keď ako jeden z prvých finančne podporil T. G. Masaryka v samých počiatkoch jeho zahraničnej činnosti. V Maffii (hlavný orgán českého domáceho odboja počas prvej svetovej vojny)* zaujal popredné miesto. V máji 1915 bol zatknutý spolu s Karolom Kramářom (1860-1937). Prepustený bol pre nedostatok dôkazov. V novembri 1915 bola ČOS z moci úradnej rozpustená. Navzdory tomuto zákazu dokázal udržať väčšinu telovýchovných jednôt aktívnych, čo sa vyplatilo v čase prevratu v roku 1918.
Keď člen Sokola, Ludvík Očenášek (1872-1949), po trojmesačnom pátraní na jar roku 1918, za pomoci šéfredaktora Národních listů Františka Sísa (1878-1938), konečne našiel telefonickú linku, ktorá spájala Berlín, Viedeň a Budapešť, Dr. Scheiner bol jeden z prvých ktorý dostával vypočuté a zaznamenané hovory na tejto linke. Tajné odpočúvacie zariadenie bolo zriadené v usadlosti Demartinka, ktorú k tomuto účelu kúpil Ing. Bohdan Bečka (1863-1940) (neskorší minister financií)*, medzi pražskými štvrťami Břevnov a Košíře. V tomto dome strávil Ludvík Očenášek odpočúvaním a zaznamenávaním dlhé hodiny, občas vystriedaný Ing. Malým. Po telefonickej linke sa viedli dôležité štátne hovory ako samotných panovníkov, členov generálnych štábov tak aj vládnych úradníkov. Maffia tak mala okamžitý prehľad o celkovej situácii v štátoch Centrálnych mocností, a samozrejme tieto informácie posúvala ďalej do Ženevy, Paríža a Londýna. Nebol preto problém pre domáci odboj, na základe takto získaných informácií, načasovať deň prevratu na 28. októbra 1918. Udalosti tohto dňa v Prahe postavili Dr. Josefa Scheinera do čela vojenských jednotiek podriadených Národnému výboru. Svojou autoritou sa zasadil o udržanie poriadku a o nekrvavé prevzatie vojenskej moci. Keď bola v Prahe vyhlásená samostatnosť, vycestoval urýchlene miestodržiteľ Českého kráľovstva Max Julius Coudenhove (1865-1928) z Viedne do Prahy. Dr. Josef Scheiner so skupinou Sokolov čakal miestodržiteľa na stanici, zadržali ho a odviedli do jeho bytu, kde ho držali pod dozorom v domácom väzení. Tým mu znemožnili organizovať vojenský odpor aby udržal celistvosť monarchie. Po vzniku ministerstva národnej obrany bol Dr. Josef Scheiner menovaný prvým inšpektorom brannej moci. V úrade pôsobil krátko, len do mája 1919, keď sa tejto funkcie na vlastnú žiadosť vzdal, a pôsobil už len v Sokole.
Potom sa začal zhoršovať jeho zdravotný stav a od roku 1929 až do roku 1931 trávil mnoho mesiacov ako pacient Dr. Michala Guhra (1873-1933) v Tatranskej Polianke. Počas týchto rokov bol so svojou rodinou stálym hosťom sanatória a vďaka svojej neobyčajne milej povahe sa tešil všeobecnej pozornosti a obľúbenosti zo strany československých hostí a nespočetného množstva návštevníkov, ktorí k nemu prišli, len čo to jeho lekár dovolil. Počas jedného zo svojich pobytov v Tatranskej Polianke sa listom, zo dňa 01. decembra 1930, zo zdravotných dôvodov vzdal svojej funkcie v Sokole. V septembri 1931 sa ešte zapojil do príprav IX. Všesokolského sletu, ale kvôli celkovej slabosti sa musel ďalšej aktívnej práce vzdať. Zomiera 11. januára 1932 na zástavu srdca. Po jeho smrti sa na Slovensku očakávalo, že jeho nástupcom v Sokole bude zvolený Dr. Juraj Slávik (1890-1969), no nestalo sa tak, čo prinieslo vlnu nevôle medzi slovenskými činovníkmi Sokola.
Na jeho počesť mu kúpeľní hostia vo februári 1934 v Tatranskej Polianke osadili pamätnú tabuľu, ktorá bola umiestnená na stene jedálne sanatória, kde pravidelne sedával so svojou rodinou. Pamätná tabuľa bola majstrovským dielom Anýžovho umeleckého ústavu v Prahe, ktorého predstaviteľom bol Franta Anýž (1876-1934), umelecký rezbár, návrhár a výrobca kovových umeleckých predmetov, cizelér, medailér a podnikateľ. Pamätná tabuľa bola v tvare bronzového odliatku vynikajúco vypracovaného reliéfneho obrazu Dr. Scheinera v kvetinovom venci. Franta Anýž sa počas prvej svetovej vojny v ruskom zajatí okrem iných chorôb nakazil aj maláriou. Zomrel počas liečenia 8. októbra 1934 v Tatranskej Polianke.
Členovia sokolskej župy v Ružomberku v apríli 1936 začali s výstavbou pamätníka zosnulému Dr. Josefovi Scheinerovi. S pomocou vojenského pracovného oddielu z Tatranských Zrubov postavili kamennú mohylu vymurovanú z prírodných žulových blokov v tvare skosenej pyramídy. Pamätník bol postavený na mieste, kde stála lavička, na ktorej Dr. Josef Scheiner rád odpočíval. Bola to malá plošina na východnom svahu údolia Červeného potoka, odkiaľ bol nádherný výhľad na Popradskú kotlinu a Kežmarok. Na čelnej strane mohyly osadili dosku s reliéfom Dr. Josefa Scheinera. Slávnostné odhalenie pamätníka sa uskutočnilo na Turíčne sviatky, v nedeľu 5. júla 1936, za veľkej účasti obecenstva a pozvaných hostí. Slávnostného aktu sa zúčastnila čestná rota horského pluku z Popradu s hudbou a bojovou zástavou, ďalej početné delegácie Podtatranskej sokolskej župy, zástupcovia spolkov a korporácií. Slávnostné príhovory mali starosta župy Klimeš, za ministerstvo národnej obrany brigádny generál Šidlík, za ČOS Dr. Křovák a F. Kudela, za tatranské spolky Dr. Ľudovít Izák.
Pamätník prevzal do svojej opatery šéflekár sanatória. Po slávnostnom odhalení pamätníka bol verejnosti odovzdaný novoupravený chodník Dr. Scheinera, ktorý viedol z Tatranskej Polianky do Nového Smokovca.
III. Zimné sletové hry ako súčasť X. Všesokolského sletu sa uskutočnili od 6. do 13. februára 1938 vo Vysokých Tatrách. Oficiálne otvorenie prebehlo na slávnostnom večere v Tatranskej Lomnici. V rámci týchto hier sa uskutočnila aj pietna spomienka na Dr. Josefa Scheinera pri jeho pamätníku v Tatranskej Polianke. V nedeľu 17. júla 1938 bola na Scheinerov pamätník osadená kamenná socha sokola, ktorá bola dielom českého sochára, architekta a výtvarníka, Karla Štipla (1889-1972). Socha, vážiaca 1,4 tony, bola odhalená v rámci väčších osláv, na ktorých sa zúčastnili všetci členovia Sokola z Vysokých Tatier, tiež chlapci a dievčatá z mládežníckych skupín, spolu niekoľko stoviek ľudí. Slávnosť sa začala o 11-tej hodine štátnymi hymnami. Potom s úvodným príhovorom vystúpil predseda podtatranskej oblasti, liptovskomikulášsky starosta Klimeš, za armádu brigádny generál Šidlík a slávnostný príhovor predniesol vtedajší zástupca starostu obce sokolskej Truhlář. Spomedzi uvítacích prejavov najviac vynikol perfektne sformulovaný prejav predsedu starosmokoveckej obce sokolskej Dr. Jana Opatrného (1900-1976). Primátor Klimeš potom odovzdal sochu do starostlivosti vedenia kúpeľov Tatranská Polianka, v mene ktorých hlavný lekár Dr. Pavol Kunsch prisľúbil vernú starostlivosť o pamätník. Slávnosť ukončila sokolská hymna.
V takejto podobe vydržal pamätník len do októbra 1939. Vtedy, na podnet slovenských turistických kruhov, bola socha a bronzový reliéf z pamätníka odstránená. Kamenná mohyla prečkala koniec vojny, pretože sa spomína ešte vo februári 1948. Aký bol ďalší osud tohto pamätníka, to sa dopátrať už nepodarilo.
Napísať komentár