Vysoké Tatry sú najvyšším pohorím na Slovensku a zároveň našim jediným horstvom s alpským charakterom. Desiatky štítov, chodníkov a plies robia z nich vysoko vyhľadávanú lokalitu či už nás Slovákov, ale i zahraničných turistov.
V mnohých publikáciach či internetových portáloch sa prvé pomenovanie tohto nášho klenotu objavuje koncom druhého storočia nášho letopočtu, čiže v dobe Rímskej ríše. Légie Marca Aurelia bojovali s kmeňmi Barbarov a dostali až sa až k Montes nivium, ako tieto hory nazvali a čo v latinčine znamená zasnežené hory.
Je tu síce ešte jedna zmienka, ktorá by teoreticky mohla byť prvou, ale mnoho ľudí a hlavne historikov nevie posúdiť, či je alebo nie je pravdivá a preto sa o nej príliš nepíše.
Ide o zmienku v Eneide, epose rímskeho básnika Vergília, ktorý ju napísal medzi rokmi 29 a 19 pred Kristom. Ide o najznámejšiu epickú báseň rímskej literatúry a spomína sa v nej trójska bratská dvojica Tires a Teutras. Gréci a Rimania verili tomu, že Tires predstavoval dnešnú rieku Dnester, ktorá pramení v Karpatoch na Ukrajine blízko poľských hraníc a Teutras malo byť pohorie, z ktorého táto rieka pramení.
Či to tak skutočne je, to samozrejme nevieme, ale vieme, že po Montes nivium sa objavila ďalšia zmienka, a to z roku 675. Byzantínci, obyvatelia Byzantskej ríše, zanechali dokumenty, v ktorých opisujú Vysoké Tatry ako vzdialenú horu s názvom Karpathos.
Montes nivium, Teutras či Karpathos. Ale kedy sa teda začali používať názvy, ktoré sú aspoň trochu podobné tomu súčasnému? Odpoveďou je, že niekde na prelome tisícročí.
Na obrázku môžete vidieť zápis z listín prvého českého kronikára Kosmasa, ktorý žil v rokoch 1045 až 1125. Konkrétne túto zmienku si môžete pozrieť na liste 23r, ktorý je uložený v Národnom múzeu v Prahe a v ktorom Kosmas zapísal posledné slová českého kniežaťa Boleslava II.. Ten zomrel v Prahe 7. februára 999, čiže zmienka Tritri sa podľa všetkého objavila práve v tomto roku.
Ak by sme z latinčiny preložili tú najpodstatnejšiu časť, dostali by sme “…ničomnými intrigrami a vymýšľaním zákonov zúžia hranice tejto zeme, ktorú som ja rozšíril až k horám za Krakovom, ktoré sa volajú Trẏtri…”
Ako na snímke z Kosmasovej Chronica Boemorum vidieť, v slove tritri použil pri prvom “i” ypsilon s bodkou. Až neskôr niekto urobil na kraji poznámku “Tatri”. Hovorí sa a najmä medzi historikmi, že čo je na papieri, to platí, tak sa nám tu teda naskytá otázka, či by prvý názov podobný súčasnému nemal byť Trẏtri namiesto Tritri.
Na druhej strane, je to len úvaha a treba brať na vedomie, že sa postupom času objavovali dokumenty, kde boli použité názvy ako Trytri, Triti, Tryti či Trnin. Je teda dosť možné, že to bolo pre prepisovačov cudzie slovo a každý z nich ho zapisoval inak. Svedčí o tom aj ďalšia zmienka.
V odpise zakladacej listiny Pražského arcibiskupstva je zapísaný názov Triti. Týmto odpisom cisár Henrich IV. potvrdil platnosť odpisu cisára Otta I. z roku okolo 970, kde sa tento názov Tatier objavil. Žiaľbohu, tento dokument sa nezachoval.
O pár rokov neskôr spatrila svetlo sveta ďalšia zmienka, tentokrát v prvej maďarskej kronike Gesta Hungarorum. Písal sa rok 1264, keď v nej neznámy kronikár opisoval obdobie kráľa Bela IV., ktorý spomína Tatry pod názvom Turtur, ale opäť, aj tu sa začali v období 12. až 14. storočia objavovať názvy ako Trytur, Tortol či Tarczal.
Na konci 13. storočia sa objavuje z oblasti Tatier aj zaujímavá legenda. Pod vedením Džingischána vznikla na začiatku tohto storočia na území dnešnej Číny Mongolská ríša. Tá začala postupne obsadzovať územia smerom na západ. V roku 1223 porazili ruské a kumánske vojská a v roku 1240 dobyli aj Kyjev. Národ bielych Kumánov so svojim vodcom pred nimi ušiel do Uhorska a Mongoli chceli, aby ich Uhorsko vydalo. Vtedajší uhorský kráľ Belo IV. panoval iba štyri roky, no nehodlal Kumánov vydať. Mongoli tak získali zámienku na vpád do Uhorska.
Ten sa uskutočnil začiatkom marca 1241 a legenda z oblasti spod Tatier hovorí, že svätý muž vrhal blesky do Mongolov a tí sa menili na skaly a hory. Takto sa mali začať Tatry rozprestierať. Od tohto roku sa v Poľsku začali používať pomenovania ako Tartary, Tartry a v roku 1255 sa v listine krakovského a sandomierskeho vojvodu Boleslava Hanblivého už píše o pohorí s názvom Tatry, konkrétne “…ad montes, qui dicuntur Tatry..”, čo v preklade znamená “..do hôr, ktoré sa volajú Tatry.”
Keď sa presunieme o takmer tristo rokov bližšie k súčasnosti, objavíme mapu významného učenca z Viedne, Wolfganga Laziusa. Ten v nej opisuje pohorie Tatier ako Schneperg, teda “Schneeberg“.
O tri roky neskôr tu máme ďalšiu zmienku, a to pri mene Juraj Wernher. Ak budete niečo o tomto pánovi hľadať, používajte skôr mená Georg Wernher alebo Georgius Wernherus. Bol to veľmi významný človek, lekár, radca kráľovskej rodiny a patril medzi významných humanistických vzdelancov pôsobiacich v 16. storočí na území súčasnej strednej Európy. Okrem iného bol aj kapitán Šarišského hradu a považovali ho za zakladateľa uhorskej a slovenskej hydrografie či balneológie. V jeho najvýznamnejšom diele, knihe De admirandis Hungariae aquis hypomnemation, z roku 1549 opisuje systém minerálnych vôd a liečivých kúpeľov v Uhorsku. Opísal niekoľko prameňov a pramenných ciest a na základe jeho zistení si dnes môžeme užívať kúpeľné zariadenia v podobe, v akej ich poznáme. Pre obsah tohto článku je najdôležitejšia informácia, že v tejto knihe nájdeme aj zmienku o Tatrách, konkrétne “Tatri“.
V roku 1560 tu máme ďalšiu mapu, tentokrát ju nakreslil taliansky astronóm, kozmograf a biskup, Ignazio Danti. Ten územie Tatier zapísal ako Tatri montes. Rovnaké pomenovanie majú Tatry aj na mape Waclawa Grodeckeho, katolíckeho kňaza a kartografa z Poľska.
V roku 1639 vyšla kniha Medulla geographiae practicae, autorom je rodák z Ľubice, Dávid Fröhlich. Toto meno si na našom webe určite ešte spomenieme, zatiaľ iba napíšeme, že Fröhlich bol okrem iného aj geograf a cestovateľ a práve v tejto knihe nazval Tatry v nám známom tvare v reči Slovanov a Schnee-Geburg v reči Nemcov.
Takéto zmienky v mapách pokračujú aj v ďalšom období, zhrnieme ich iba v skratke:
1688 – Montes Carpates (autor mapy Fabius Antinius Colloredo)
1709 – Carpathici Montes (autor mapy Ján Kryštof Müller)
1760 – Tatri Montes (autor mapy Franciszek Florian Czaki)
1778 – Krapacks na mape neznámeho autora
V 19. storočí okrem názvu Carpathes, môžeme objavovať aj názvy ako Monts Bastarniques z okruhu germánskeho kmeňa Bastarnes alebo Montes Tartaricum, Monts Tartares, Tartarische Geburg alebo Tatarskie Gory.
Prívlastok “Vysoké” dostali Tatry v polovici 19. storočia, oficiálne v čase Rakúsko-Uhorska to boli Magas Tátra po maďarsky alebo die Hohe Tatra po nemecky.
Ako roky bežali, vznikali aj rôzne úsmevné odpovede na otázku “Prečo Tatry?” Mnoho významných osobností nad pôvodom ich názvu strávilo dni, týždne či mesiace a jedným z nich bol aj Mikuláš Sontág st.. Toho poznajú určite v Novom Smokovci, pretože práve on túto osadu v roku 1875 začal budovať.
Lekár, ktorý bol priekopníkom v liečbe tuberkulózy a respiračných chorôb vo vysokohorskom prostredí, sa domnieval, že názov Tatry sa odvodil od slova Tathor, čo znamená Otec hôr.
S ďalšou teóriou prišiel aj Albrecht von Sydow (1799-1861), tatranský bádateľ, geograf, topograf a dôstojník pruskej armády.
Je autorom aj známej knihy Poznámky z cesty v roku 1827 cez Beskydy, Krakov a Wieliczku do Centrálnych Karpát, Berlín (1830), na základe ktorej niektorí turisti volajú dodnes Ťažké pleso Českým plesom. Okrem toho vyhotovil aj mapu a vyjadril myšlienku, že Tatry sú pomenované podľa tatranského štítu medzi Gerlachom a Rysmi. V súčasnosti sa tento štít volá Vysoká.
Môže to byť pravda? Môže. Rovnako ako desiatky či stovky iných názorov, ktoré boli vyslovené či napísané rôznymi ľuďmi odpradávna až dodnes, pokojne o nich informujte v komentároch, je ich skutočne mnoho.
Nech už sa tento náš klenot volá Tatry z hocijakého dôvodu, jedno je isté. Tým, že ste sa dostali až na záver tohto článku, Tatry vás zaujímajú a bude skvelé, keď to tak ostane aj naďalej. Nech zmienky o nich hovoria o akomkoľvek názve, pre nás budú spolu s ostatnými pohoriami niesť aj spoločný názov – domov. Domov, ktorý nás odpradávna pri každej návšteve dobíja energiou, zdravím a pokojom na duši. Takéto bohatstvo si musíme chrániť.
Ak sa vám článok páčil, budem vďačný za akúkoľvek reakciu a zdieľanie.
Zdroje: Tatry, Knižní klub, Praha 2001– František Kele a Milan Lučanský | Najstaršie písomné zmienky. Tatry, roč. XXXIII., čís. 2, s. 28. – Ivan Bohuš | Le site de Theudericus | Encyklopedia Tatrzańska, Warszawa (1973) – Witold Henryk Paryski | Wikipédia • Vývoj štátneho územia hraníc | maps.hungaricana.hu | Manuscriptorium
Napísať komentár