V decembri 1908 bola daná do užívania pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok a prvou budovou sa tu stala jej horná stanica. Využijúc zvýšenú frekvenciu tohto miesta vedľa stanice v roku 1912 vyrástla na pozemkoch odkúpených od obce Nová Lesná secesná budova kaviarne s reštauráciou tzv. Kiosk. Majiteľkou Kiosku bola budapeštianska účastinná spoločnosť Phoebus, ktorá dala postaviť’ aj pozemnú lanovku na Hrebienok. Od nej kaviareň a reštauráciu v novopostavenom Kiosku prenajala vdova Žigmunda Sámsonyho.
Pri záberoch Hrebienka a hornej stanice pozemnej lanovky na pohľadnici nižšie je veľmi zriedkavý pohľad na bývalú turistickú ubytovňu, ktorá stála západne od stanice (druhá budova zľava). V roku 1913 ju ako súkromnú vilu dal postaviť gróf J. Tisza. Majiteľ ju však nevyužíval a okrem bytu nájomcu Kiosku a izieb pre personál v nej boli neskôr k dispozícii turistom jednoposteľová a dvojposteľová izba. V 1924 v jej blízkosti postavili aj drevenú turistickú nocľaháreň, ktorá poskytovala 36 lôžok. Bola to pôvodná stanica elektrickej železnice v Starom Smokovci, ktorú po rozobratí znovu postavili na Hrebienku. Náporu turistov obe budovy nepostačovali, a preto boli v roku 1926 asanované, aby ustúpili výstavbe nového hotela.
Hrebienok sa aj vďaka pohodlnému prístupu lanovkou, alebo po autoceste, stal najfrekventovanejším miestom v bezprostrednom horskom prostredí. Z terasy Kiosku bol nádherný výhľad do Popradskej kotliny a do Malej i Veľkej Studenej doliny. V roku 1920 sa novým nájomcom Kiosku stal novosmokovský hostinský Žigmund Eichner. 1. júla 1922 odkúpila pozemnú lanovku a objekty na Hrebienku pražská Legiobanka, ktorá koncom roka 1923 Kiosk spolu s priľahlou turistickou ubytovňou umiestnenou vo vile Tisza prenajala bývalému redaktorovi Slovenského východu Hugovi Fillovi.
Zo severnej strany sa za Kioskom ukrýval malý drevený bazár spojený s bufetom, ktorý okrem občerstvenia ponúkal aj turistické potreby, mapy, horskú literatúru a pohľadnice. Pôvodne za stanicou lanovky v r. 1909 postavil reštauratér Viliam Matejka (1864-1910) z Popradu iba jednoduchý drevený stánok. V roku 1922 zrušili prístrešok tatranskej električky na zastávke Stará Lesná a hostinský Eichner ho umiestnil na Hrebienku ako bufet, na mieste pôvodného dreveného stánku. V bazári sa záujemcovia mohli nechať odfotografovať tu prítomnému fotografovi. Do roku 1924 tu takto pôsobil fotograf Ernest Heller a po ňom viac než 10 rokov český fotograf Věkoslav Schubert. Obaja svoje tatranské snímky často uverejňovali okrem pohľadníc aj na stránkach vtedajších turistických časopisov.
Napísať komentár