József Mihalik, historik, učiteľ na rôznych školách, riaditeľ umelecko-historického múzea, neskôr ministerský komisár košických a šarišských múzeí, inšpektor uhorských múzeí, ale aj člen Akadémie vied a od roku 1914 za vedecké zásluhy aj šľachtic.
Aj tak by sa dal predstaviť syn železničného úradníka Adolfa Mihalika a Márie Zányiovej, narodený 25. októbra 1860 v Hernádszurdoku, uhorskej obci vzdialenej asi 30 km od Košíc.
Okrem vyššie spomínaného, József Mihalik bol aj milovníkom turistiky a počas pôsobenia v Liptovskom Mikuláši bol predsedom Liptovskej sekcie Uhorského Karpatského spolku. Za jeho pôsobenia sa vybudovalo množstvo chodníkov a oddychových miest, najmä v okolí Kriváňa.
Od roku 1881 bol redaktorom novín Tátravidéki Hirádó a do známeho časopisu Turisták Lapja či do ročeniek Uhorského Karpatského spolku prispieval veľmi často historickými, archeologickými či umenovednými článkami.
Všetkého bol zbavený po páde Uhorska v rokoch 1918 a 1919, no Mihalikovo sedlo v Tatrách stále nájdete. Mihalik-horhos či Mihalik-Joch je maďarské resp. nemecké pomenovanie pre Furkotské sedlo. K pomenovaniu došlo v roku 1894 na podnet Uhorského Karpatského spolku.
József Mihalik zomrel 2. marca 1925 v Budapešti.
Zdroje:
Vasárnapi Újság
Kempelen Béla: Magyar nemes családok
Szinnyei József: Magyar írók élete és munkái
Napísať komentár