Rodina Kuszmannovcov patrila k významným spišsko-nemeckým rodinám, ktoré svojím pôsobením zanechali hlbokú stopu v rozvoji Vysokých Tatier. Až tri po sebe nasledujúce generácie tejto rodiny zohrali kľúčovú úlohu v budovaní a formovaní regiónu a v tomto článku sa pokúsime ich predstaviť.
Prvé generácie sa najskôr angažovali v Levoči a až Ján Juraj Kuszmann (1781-1856) sa priblížil Tatrám, keď pôsobil ako kolesár v Spišskej Sobote. S manželkou Johannou (za slobodna Szepessy) mal štyri dcéry a šesť synov. Najmladší zo synov bol Juraj Karol Kuszmann (1826-1903), ktorý sa stal cechmajstrom v Kežmarku. Vynikal ako umelecký zámočník, puškár, výrobca ihiel, nožníc a dokonca oceľových zubných protéz. Niektoré z jeho diel, ako kovania a kľučky na bráne kežmarského katolíckeho kostola, pretrvali dodnes. V roku 1857, rok po smrti svojho otca, sa Juraj Karol oženil s Teréziou Gerstorferovou (1832–1909). V tom istom roku sa im narodila dcéra Ida (1859-1929) a o dva roky neskôr syn Július (1861-1903).
Juraj Karol bol pochovaný v Kežmarku, rovnako ako ďalších sedem členov z nasledujúcich generácii rodiny Kuszmannovcov. Je smutné, že dnes ich hrobové miesta budete hľadať len márne, z Kuszmannovho náhrobného kameňa tam zostal len takýto podstavec.
Terézia Kuszmannová
Terézia Kuszmannová (rod. Gerstorferová) bola bystrá a podnikavá žena. Keď v druhej polovici 19. storočia začali vznikať tatranské osady a turizmus vďaka košicko-bohumínskej železnici naberal na sile, uvedomila si potenciál výroby a predaja suvenírov. V roku 1879 založila podnik s názvom Karpaten Blumen Industrie (Karpatský kvetinový priemysel), kde vyrábala dekorácie zo sušených plesnivcov a iných horských kvetov. Jej výrobky získavali uznanie a ocenenia na výstavách v mestách ako Mukačevo, Amsterdam, Budapešť či Sighetu Marmației. Od začiatku 90. rokov sa však zásluhou Ladislava Krompechera (1840-1906) naplno rozbehla sériová výroba takýchto suvenírov v dielňach Podtatranského spolku domáceho priemyslu v Poprade – Veľkej a takejto výrobe už Terézia nemohla konkurovať. Stiahla sa do úzadia a najskôr vypomáhala svojmu synovi Júliusovi v obchode v Kežmarku a neskôr aj v Tatranskej Lomnici, kde 3. apríla 1909 zomrela. O aký obchod v Tatranskej Lomnici však išlo a čo za podnikavca bol syn Július?
Július Kuszmann
Július Kuszmann (celým menom Julius/Gyula Georg) bol synom Terézie a Juraja Karola, ktorý sa narodil 18. januára 1861 v Spišskej Sobote. Obchodného ducha spojeného s Tatrami zdedil pravdepodobne po matke, ktorá ho už ako chlapca brávala do hôr na zber horských kvetín. Vyučil sa v roku 1879 v Košiciach u Rudolfa Maurera (1846-1908) za obchodníka s odevom, koreninami a lahôdkami. V roku 1883 sa oženil s Annou Károlyi-Weiszbrichovou a svoj podnik rozšíril aj o podnik Joh. Weiszbrich, ktorý patril jeho svokrovcom.
Ako jediný v Kežmarku v tom čase predával okrem potravín a lahôdok aj hračky a odev. Bol zakladajúcim členom Spolku kežmarských obchodníkov a živnostníkov, členom obchodého grémia či speváckeho, podporného, rybárskeho a poľovníckeho spolku. Obchod v Kežmarku sídlil na dnešnej ulici Dr. Alexandra č. 1.
Kuszmannov bazár
V roku 1896 využil Július príležitosť a v rýchlo rozrastajúcej sa Tatranskej Lomnici postavil medzi kúpeľným domom a hotelom Lomnica novú predajňu. Spočiatku bola otvorená len v letných mesiacoch a mohli ste si v nej kúpiť trebárs turistické a športové potreby, pohľadnice, turistických sprievodcov či mapy, potraviny, ale aj vstupenky na rôzne udalosti, ktoré sa v Tatrách uskutočnili (koncerty, dostihové preteky atď.). Július bol veľkým propagátorom tatranského lyžovania a členom Uhorského karpatského spolku, sprevádzal turistov po horách a známy bol aj poľovačkami na kamzíky. Keďže vždy dobre turistom poradil a bol priateľskej povahy, jeho obchod sa rýchlo stal veľmi obľúbeným miestom, kde turisti vždy našli informácie o turistických trasách, ale aj oddych či pohodu.
16. decembra 1903 jeho obchod neznámi páchatelia vykradli a aby zahladili stopy, budovu zapálili. Zhorela do tla a vznikla obrovská škoda, keďže poistená bola iba budova, nie tovar. Usilovný Július Kuszmann však už nasledujúci rok postavil na jej mieste novú poschodovú budovu. V tom istom čase zriadil aj ďalšiu predajňu, pre zmenu v Tatranských Matliaroch, vo vile Mateja Loischa s názvom Matliare (Matlárháza). Tá do toho momentu slúžila iba ako reštaurácia.
Od roku 1904 bol obchod v Tatranskej Lomnici k dispozícii turistom aj v zimných mesiacoch a stal sa tak prvou prevádzkou v Tatrách, ktorá bola otvorená celoročne. V prípade potreby, na poschodí sa nachádzalo sedem izieb, ktoré si turisti mohli prenajať ako ubytovanie.
Veľká rana prišla v októbri toho istého roku, keď mu zomrela manželka. Nešlo pritom o prvú smutnú udalosť v jeho živote, pretože dovtedy musel pochovať štyri dcéry vo veku 2, 3, 6 a 7 rokov. Na zvyšné štyri deti (v čase smrti matky mali 2, 11, 14 a 16 rokov) však ostal sám a aby stíhal ich výchovu, v roku 1906 predal obchod v Kežmarku a nechal si iba dva tatranské. Nasťahoval sa natrvalo do Tatranskej Lomnice, kde mu pomáhala ovdovená sestra. Znova sa oženil až v roku 1915, s vdovou Annou Nebauer Guldenovou (1879-1954).
Keď už bol starší a unavený z podnikateľského života, rozhodol sa, že zaslúžený pokoj nájde v súkromnej vile, ktorú si postavil v roku 1932 pod názvom Vila Hubertus. Po jeho smrti z 24. mája 1937 rodina vilu zmenila na penzión pre širšiu verejnosť so 16 lôžkami v 10 izbách. V roku 1946 bol penzión skonfiškovaný a o tri roky neskôr zmenený na odborársku zotavovňu Strečno (podľa hradu na Považí). Poslednú rozlúčku na kežmarskom cintoríne mu pripravili požiarnici z Tatranskej Lomnice, ktorých bol zakladateľom a čestným veliteľom. Ešte dlho spomínali domáci na statnú postavu “papu Kuszmanna” v poľovníckej rovnošate a s poľovníckym klobúkom na hlave.
Vydavateľ pohľadníc
Július alebo Gyula Kuszmann je veľmi známy pojem aj medzi nadšencami filokartie. S vydávaním pohľadníc Július začal okolo roku 1895 a v roku 1899 vydal v spoločnosti Adolfa Stengela z Drážďan svoje prvé svetlotlačové pohľadnice. Cenné sú najmä pohľadnice so snímkami novopostavených víl v Tatranskej Lomnici.
Július Kuszmann mladší
V otcových šľapajách pokračoval syn Július Kuszmann ml. (celým menom Julius/Gyula Johann), ktorý sa narodil 25. novemebra 1893 v Kežmarku. Po gymnáziu v maďarskom Bonyháde absolvoval v roku 1913 aj obchodnú akadémiu vo Viedni. Veľmi rád lyžoval a svoju techniku vylepšil ako frekventant Bilgeriho lyžiarskeho kurzu v Kremnici. Jeho skúsenosti s lyžovaním využil ešte skôr než ho osud zavial na taliansky front počas 1. svetovej vojny.
Spolu s osobnosťami ako napríklad Július Andreas Hefty, Alfréd Grósz, Ľudovít Rokfalussy či Aladár Thern bol od roku 1915 inštruktorom armádnych lyžiarskych kurzov v Kremnici a Vysokých Tatrách. Okrem toho bol aj aktívnym horolezcom a horským záchranárom.
Na fotografii vyššie môžete vidieť Júliusa Kuszmanna a Edmunda Loischa, ktorý v Tatranskej Lomnici so svojou manželkou založil a viedol dievčenskú školu pod názvom Spišský dievčenský domov. Podľa podpisu na zadnej strane možno identifikovať, že ich vyfotil vtedy ešte len 18-ročný Júliusov brat Arpád Kuszmann (1902-1996). Okrem podpisu je na zadnej strane uvedený aj rok 1920. Ak bola táto fotografia vyhotovená skutočne v roku 1920, je dosť pravdepodobné, že ide o jeden z posledných záberov (ak nie posledný), ktorý zachytáva na vrchole nášho najvyššieho štítu pamätnú tabuľu Františka Jozefa, podľa ktorého bol Gerlachovský štít od roku 1896 do rozpadu Uhorska aj pomenovaný. V augustovo-septembrovom vydaní časopisu Turistaság és Alpinizmus z roku 1920 sa totiž píše, že tabuľa bola počas posledného júlového týždňa odstránená.
Späť ale k Júliusovi Kuszmannovi ml.. V prvej polovici 20. rokov lyžoval aj ako pretekár Karpatského spolku a na 51. valnom zhromaždení spolku z dňa 12. augusta 1923 ho zvolili do ústredného výboru, kde zodpovedal za spravovanie a prevádzkovanie Chaty pri Zelenom plese. V Karpatskom spolku pracoval aktívne až do konca 30. rokov, predovšetkým v stavebnom výbore a v skupine horských záchranárov. Naplno sa venoval aj práci v otcovom obchode, v tom čase známom pod názvom Grand – bazár Kuszmann. Jeho jediným majiteľom sa stal až v roku 1933. Obchod v Matliaroch medzitým prevzal Jozef Palencsár (1892-1975) z Kežmarku.
S rodinou býval na poschodí svojho Grand – bazáru, no aj tak v roku 1932 postavil vilu Silvana, ktorú dával do prenájmu. Vedľa nej už o tri roky neskôr postavil za ušetrené peniaze vilu s názvom Tatra aj jeho brat Ladislav (1890-1944). Keďže žil v Amerike, taktiež ju dával do prenájmu.
Kuszmannov obchod fungoval v rámci obmedzených vojnových možností až do prvých dní roku 1945. Po vojne stačilo k obvineniu a bezpráviu iba to, že Július ml. pochádzal zo staršej spišskonemeckej rodiny a v šatníku sa našla uniforma horského strelca z 1. svetovej vojny, ktorú si nechal ako relikviu. Obchod mu bol skonfiškovaný a jeho národným správcom sa stal Miloš Sálus (1909-1990). Pred odsunom zo Slovenska rodinu s manželkou a troma chlapcami nezachránilo ani písomné dobrozdanie vtedajšieho predsedu KSS v Tatranskej Lomnici Stanislava Šrenkela a iných občanov, ktorí preukázali Kuszmannove protifašistické postoje, ukrytie potravín pred ustupujúcimi Nemcami atď..
Po uväznení v zbernom tábore v Levoči sa v marci 1945 dostal do Nového Saczu v Poľsku. Jeho najstarší syn Julius Karl nevydržal útrapy iného transportu a zomrel ani nie 18-ročný v máji 1945 v Sankt Veit na juhu Rakúska. Aj zvyšok rodiny musel opustiť krajinu, Július Kuszmann ml. sa ako obchodník uplatnil aj v kúpeľoch Lillafüred neďaleko Miškolca. Minulosť mu pripomínala iba priateľmi zachránená knižnica a zažltnuté fotografie. Do Tatier sa mohol vrátiť až v roku 1960 a zomrel 10. januára 1976 v Budapešti.
Súčasnosť
Kuszmanov bazár slúžil od roku 1995 ako hotel Tatry a od roku 2023 sa mu prinávratila jeho sláva, aj keď v trošku modernejšej podobe. Z pôvodného obchodu a turistického ubytovania sa stala multifunkčnejšia budova, no stále s príjemnou komunitnou atmosférou a vzhľadom ako v minulosti. V súčasnosti Kuszmannov bazár okrem luxusných apartmánov pre turistov ponúka aj pekáreň s cukrárňou a špičkovú reštauráciu PaB s ponukou remeselného piva Pálffy Brauerei (PaB). Ich aktuálnu ponuku s množstvom fotografií a informácií o vyššie spomenutých službách si môžete samozrejme pozrieť aj na webovej stránke www.kuszmannovbazar.sk.
Na záver
Veľká vďaka patrí pánovi Jánovi Gašparovi (1953-2018), ktorý už pred dvoma desaťročiami vykonal obdivuhodný kus práce pri mapovaní histórie Kuszmannovcov vo Vysokých Tatrách. Tento článok stavia na jeho poznatkoch a snaží sa ich obohatiť o nové zistenia a súvislosti, ktoré priniesol čas a ďalší výskum. Bez jeho zásadného príspevku by však mnohé z uvedených faktov ostali nepovšimnuté. Poďakovať za pomoc pri písaní článku musím aj dvojici Jozef a Ladislav Joppa.
Zdroje: Központi Értesítő, Fővárosi Közlöny, Kaschauer Zeitung, Budapesti Hírlap, Karpathen-Post, Abauj-Kassai Közlöny, Felsőmagyarország, Tátravidék, časopis Tatry, archív JUDr. Ján Gašpar, archív Ing. Oto Jalčovik
Smímky: zo súkromných zbierok (Ing. Oto Jalčovik, JUDR. Ján Gašpar, Andrej Zajaček)
Napísať komentár