Ako deviaty turistický spolok v poradí z celého sveta vznikol na území vtedajšieho Rakúsko-Uhorska v auguste 1873 Uhorský karpatský spolok (UKS). Členmi spolku boli v tom čase predovšetkým príslušníci inteligencie z radov učiteľov, úradníkov, lekárov a advokátov, z ktorých mnohí boli známymi prírodovedcami, historikmi a vlastivednými pracovníkmi. Do svojho výberu osobností tohto spolku som vybral dvadsaťtri mien, ktoré sa buď výraznou mierou zaslúžili o jeho založenie a rozvoj, alebo sa o ich pôvode, živote a činnosti v spolku doteraz vedelo veľmi málo alebo vôbec nič.
Na čestné prvé miesto tohto zoznamu patrí nepochybne Dr. Heinrich Wallmann (1827-1898), na ktorého podnet sa spolok založil. Ako skromne a nenápadne žil tento človek, keď 20. februára 1895 v novinách Salzburger Volksblatt (Salzburský ľudový list), vyšiel článok od neznámeho autora tohto znenia:
Dr. Heinrich Wallmann. Máme pred sebou pamätnú publikáciu Uhorského karpatského spolku pri príležitosti jeho 20. výročia (autor mal na mysli ročenku UKS za rok 1894)*. Táto publikácia je zaujímavá aj pre nás Salzburčanov, pretože sa z nej dozvedáme, že veľmi vážený krajan, c. a k. Hlavný štábny lekár I. triedy Dr. Heinrich Wallmann je duchovným zakladateľom spolku, ktorý sa odvtedy rozvinul do nevídanej miery. Koncom šesťdesiatych rokov bol Dr. Wallmann umiestnený ako plukovný lekár v Košiciach a už dávno chcel navštíviť Karpaty, o ktorých sa v Hornom Uhorsku veľa hovorilo; publicistické informácie úplne chýbali! Nakoniec mu skromná dovolenka poskytla príležitosť na prvý výlet do Vysokých Tatier, ktorý sa mu vďaka skvelému počasiu vydaril na výbornú. Aj dnes, takmer po 30 rokoch, Wallmann nadšene spomína na tento výlet a ja s ním môžem sympatizovať, pretože pohľad na Vysoké Tatry zo Smokovca je ohromujúci (toto musel napísať človek, ktorý tam bol)*. Vtedy Dr. Wallmann vystúpil na Lomnický štít a uskutočnil náročný prechod cez Poľský hrebeň v čase, keď cesty a ubytovanie prakticky neexistovali. V takýchto cestách pokračoval aj v neskorších rokoch, navštívil ďalšie časti Karpát a napokon uverejnil niekoľko článkov o turistike a Alpách v Jägerovom odbornom časopise Turista a v ročenkách Rakúskeho turistického klubu s cieľom propagovať návštevu Karpát a založenie Karpatského spolku. Výzva na založenie spolku, ktorého cieľom malo byť slovom, písmom a skutkom vedecké a turistické skúmanie a uľahčenie pohodlného sprístupnenia Karpát v Uhorsku a Sedmohradsku podľa vzoru Rakúskeho alpského spolku (Jägerov Turista, ročník 1869, číslo 17 a 18), zostala bez odozvy. Dr. Wallmanna však prvý neúspech neodradil, hľadal spojencov a našiel ich v Gustavovi Jägerovi, zakladateľovi Rakúskeho turistického klubu a vydavateľovi odborného časopisu Turista. V roku 1871 spoločne vydali výzvu, ktorú napísal Wallmann (Jäger Karpaty z vlastnej skúsenosti nepoznal) a ktorá bola v početných exemplároch rozoslaná do všetkých karpatských regiónov. Podľa tejto výzvy by sa nielen v Maďarsku a Sedmohradsku, ale aj na Morave, v Sliezsku, Haliči a Bukovine mali všetci milovníci prírody združovať do medzinárodného Karpatského združenia (vzhľadom na rôznorodosť obyvateľov Karpát) a toto združenie by malo pozostávať z ústredia a sekcií s meniacimi sa sídlami. Cieľom bol turistický a literárny rozvoj karpatských krajín. Ani táto výzva nemala bezprostredný účinok, rovnako ako výzva, ktorá vyšla z Kežmarku v roku 1872. Až v roku 1873 sa vďaka neúnavnému úsiliu majora Döllera, ktorý sídlil v Kežmarku, podarilo založiť Karpatský spolok (10. augusta 1873). Medzinárodný karpatský spolok podľa Wallmannovho návrhu nevznikol, ale od roku 1873 vznikli ako samostatné spolky Uhorský karpatský spolok, Sedmohradský karpatský spolok, Uhorsko-transylvánsky karpatský spolok, Biharský karpatský spolok, Juhouhorský karpatský spolok, Turistický spolok v Budapešti, Haličský tatranský spolok a ďalšie. Táto roztrieštenosť síl a vážne krízy, ktorými prešiel Uhorský karpatský spolok, ukazujú, aká dôležitá bola organizácia, ktorú navrhol Dr. Wallmann. V súčasnosti sa Uhorský karpatský spolok skladá z ústredia v Spišskej Novej Vsi (1460 členov) a 8 sekcií (1200 členov, vrátane sliezskej sekcie vo Vroclave so 443 členmi). Ako vyplýva z pamätnej publikácie, zásluhy Dr. Wallmanna o založenie tohto spolku v Hornom Uhorsku sú nezabudnuteľné; tieto riadky by chceli pripomenúť pocit vďačnosti, ktorý naša vlasť tomuto človeku v mnohom dlhuje.(1)
Kto to vlastne bol?
Vysoký, štíhly muž so silnými, výraznými črtami tváre, vytrvalý vo fyzickej námahe, dobrý plavec, chodec a horolezec. Bol priateľský s príjemným správaním, introvert.
Tak ho charakterizoval jeho najbližší priateľ Dr. Alexander Petter, cisársky radca a riaditeľ múzea v Salzburgu, na ktorého podnet krátko pred smrťou Dr. Wallmann spracoval osobné spomienky, podľa ktorých Dr. Petter vydal tlačou jeho životopis v roku 1899 vo Vestníku Salzburskej spoločnosti pre regionálne štúdie, Mitteilungen der Gesellschaft für Salzburger Landeskunde, a v roku 1900 v Rakúskych turistických novinách, Österreichische Touristen-Zeitung. Životopis, ktorý bol doteraz na Slovensku úplne neznámy a z ktorého údaje nám v podstatnej miere ozrejmujú niektoré doteraz úplne neznáme fakty. Heinrich Wallmann sa z biednych pomerov vypracoval na čestné a úctyhodné miesto len vlastným pričinením. Narodil sa ako nemanželské dieťa Johanny Wallmannovej, dcéry majiteľa statku, 10. júla 1827 v Mattsee (blízko Salzburgu)*. Zomrel 4. júla 1898 vo Viedni ako cisársky a kráľovský, k. u. k.,(2) Hlavný štábny lekár I. triedy. Bol držiteľom Rytierskeho kríža Radu Františka Jozefa, Vojenskej medaily za zásluhy na červenej stuhe, Vojnovej medaily a Pamätnej medaily z roku 1864; okrem toho bol viackrát poctený Najvyšším uznaním. Bol tiež čestným členom obce Mattsee, Nadácie cisára Františka Jozefa vo Viedni, Spolku veteránov v Mattsee, Sezónneho spolku v Mattsee, Spolku na podporu salzburských štúdií vo Viedni a Salzburskej spoločnosti pre regionálne štúdie, Rakúskeho alpského spolku a Rakúskeho turistického spolku, atď..
Wallmannovým otcom bol pomocný úradník poručníckeho súdu Franz Strasser z Mattsee, ktorému tragický osud zabránil legitimizovať narodenie syna následným sobášom s matkou; mesiac po narodení dieťaťa bol povolaný do armády a zomrel ďaleko od domova a svojich blízkych 13. septembra 1829 v Splite v Dalmácii.
Chlapčeka Heinricha vychovávali starí rodičia v Mattsee v dome č.p.8 (dnes existuje pod názvom Seewirt Matsee)*, a od roku 1833 navštevoval v obci dvojtriednu základnú školu. Ako miláčik svojej starej mamy, ktorá chcela aby študoval, od roku 1839 začal v Salzburgu navštevovať strednú školu, potom gymnázium. Tu sa tešil mimoriadnej priazni svojho profesora, benediktína Jakuba Griesa, ktorý sa venoval vedeckým štúdiám a v lete podnikal so svojimi žiakmi výlety do okolia Salzburgu. Od 4. triedy gymnázia Wallmann sám dával súkromné lekcie svojim spolužiakom, po absolvovaní šiestich tried gymnázia začal od 1. októbra 1846 študovať filozofiu na lýceu v Salzburgu.
Udalosti roku 1848 priniesli do jeho pokojného študijného života úplný prevrat. Keď bola v Salzburgu založená akademická légia, nechal sa do nej zapísať, a spolu s ďalšími kolegami odišiel do Viedne. Tam bol Wallmann poverený rôznymi službami v kasárňach a na barikádach ako sanitár. A keď mesto 31. októbra obsadilo vojsko, aj keď bol Wallmann v legionárskej uniforme, nezapojil sa do ozbrojených zrážok. Ošetroval ranených v augustiniánskom kláštore.Po potlačení povstania bola univerzita vo Viedni zatvorená, preto Wallmann na odporúčanie profesora Wolfa odcestoval do Prahy, kde bol prijatý na lekársku fakultu Karlovej univerzity. Až do marca 1853 bol Wallman nepretržite v Prahe a študoval. Do Viedne sa vrátil na Zelený štvrtok roku 1853 a na tamojšej univerzite absolvoval rigorózne skúšky a 3. marca 1854 mu bol udelený doktorát medicíny. Od roku 1854 pôsobil najprv ako externista vo Všeobecnej nemocnici, prešiel rôznymi funkciami ako vojenský lekár no zároveň si rozširoval svoje medicínske vzdelanie. V roku 1858 sa Dr. Wallmann habilitoval na Lekárskej fakulte Viedenskej univerzity ako docent patologickej anatómie, v letnom semestri 1859 začal prednášať a pokračoval až do roku 1866, nakoniec sa docentúry vzdal z dôvodu svojej trvalej neprítomnosti vo Viedni.
Po šiestich rokoch vyučovania na akadémii bol Wallmann 1. októbra 1861 pridelený k pešiemu pluku č.80. kniežaťa šlezvicko-holštajnského (Wilhelm Prinz zu Schleswig-Holstein Glückburg)* ako starší lekár. V roku 1864 sa zúčastnil na ťažení proti Dánsku, v roku 1866 pôsobil vo vojenských lazaretoch počas vojny s Pruskom. So svojím plukom bol na Veľkú noc v roku 1867 prevelený do Košíc a v máji 1869 do Ľvova (vtedy Lembergu)*. Potom vystriedal rôzne miesta pôsobenia ako plukovný lekár. Od Viedne, cez Budapešť, Innsbruck až zase v roku 1887 v Košiciach ako Hlavný lekár 6. armádneho zboru.
Dňa 25. októbra 1887 bol Dr. Wallmann na vlastnú žiadosť penzionovaný a pri tejto príležitosti mu bola ako uznanie jeho vynikajúcej práce vo vojne a v mieri zároveň vyjadrená úradmi najvyššia spokojnosť.
Zároveň však Wallmannovu činnosť ako vojenského lekára, sprevádzala druhá, takmer rovnako bohatá aktivita, čiastočne prostredníctvom literárnej tvorby a čiastočne prostredníctvom spolkovej činnosti.
Okrem mnohých hodnotných vedeckých prác v lekárskych odborných časopisoch publikoval svoje články aj v:
– vestníku Salzburskej spoločnosti pre regionálne štúdie: Mittheilungen der Gesellschaft für Salzburger Landeskunde,
– v ročenkách Jahrbüch des Österreichischer Alpenverein(3) a Jahrbüch Österreichischer Touristen-club(4),
– v časopisoch: Turista, Der Tourist,
– v rakúskych turistických novinách: Österreichische Touristen-Zeitung a v ďalších odborných publikáciách.
Keď bol v roku 1862 založený Rakúsky alpský spolok, Österreichischer Alpenverein, Wallmann sa zúčastnil na prvom zasadnutí, stal sa členom spolku, prednášal a prispieval esejami do spolkových časopisov a ročeniek. Ale založenie Rakúskeho turistického klubu, Österreichischer Touristen-club, však viac zodpovedalo jeho povahe a zámerom; stal sa aj jeho členom a prispieval do odborného časopisu zakladateľa Gustava Jägera. Do priameho kontaktu s členmi klubu však prišiel až po svojom preložení do Viedne v roku 1870. V roku 1871 bol menovaný do výboru spolku, podieľal sa na vydávaní ročeniek spolku, turistických máp, atď..
Dr. Heinrich Wallmann bol v posledných rokoch svojho života najstarším členom Rakúskeho turistického klubu a jeho členský preukaz mal číslo 1.
Svoj plodný život dožil vo Viedni ako slobodný mládenec, kde sa o jeho domácnosť obetavo starala jeho sesternica Terézia Wallmannová. Ako už bolo spomenuté vyššie, ako plukovný lekár pešieho pluku č. 80, pôsobil od Veľkej noci 1867 do mája 1869 v Košiciach. V auguste 1868 si vzal 14-dňovú dovolenku a navštívil Vysoké Tatry (toto napísal Dr. Wallmann vo svojich spomienkach)*. Vystúpil na niekoľko horských sediel a štítov a prišiel aj do Smokovca, a malebnosť Tatier ho úplne očarila. Samotný Smokovec nazval uhorskou Heiligenblut. O tejto svojej ceste po Vysokých Tatrách napísal rozsiahli článok v časopise Turista, Der Tourist, č.17-18, ktorý vyšiel v apríli 1869. A v závere svojho rozsiahleho článku tam napísal toto:
Vo všeobecnosti aj v osobitnom záujme Maďarov by bolo žiaduce, keby skromné poznatky a toto načrtnuté predstavenie vzbudili v mladších maďarských milovníkoch prírody tú ideu, aby sa toho času v Pešti založil Karpatský spolok, ktorý by pri podpore vlády vytýčil sebe slovom a písmom vedecké a turistické odhalenie uhorských a sedmohradských Karpát, ako aj umožnenie ľahšieho prístupu k nim a pôsobil by podľa vzoru rakúskeho alpského spolku.
Tu je potrebné zdôrazniť na nesprávny údaj, ktorý použil Dr. Tivadar Posewitz v ročenke UKS z roku 1894, a to, že Wallmann navštívil Tatry v roku 1869. Životopis Dr. Wallmanna vtedy ešte nebol známy a Posewitz mal k dispozícii asi len výtlačok časopisu Turista, v ktorom Wallmann publikoval svoj článok (a tento nesprávny údaj sa prevzal do všetkých doterajších pojednaní o histórii spolku, a ako bolo uvedené vyššie, v článku v Salzburger Volksblatt, tento presný dátum Wallmannovej návštevy Tatier nevedel ani pisateľ tohto článku)*.
Ale bol Wallmann v Tatrách náhodou alebo k tomu mal nejaký iný podnet? Pretože už koncom augusta roku 1866 bol vo Vysokých Tatrách Wallmannov kolega, c. a k. nadporučík, učiteľ geografie na c. a k. vojenskej škole 1. divízie, člen Rakúskeho alpského spolku, Eugen Josef Matz. Bol príslušníkom 67. pešieho pluku, ktorý bol v rokoch 1860 až 1870 umiestnený v Prešove. Správu z tejto cesty osobne podal na zasadnutí c. a k. Geografickej spoločnosti 14. mája 1867, a tlačou vyšla v roku 1868. Túto, ináč veľmi zaujímavú a podrobnú správu, ktorá objasňuje veľa doteraz neznámych skutočností, ktoré sa vtedy v Smokovci stali, Wallmann pravdepodobne čítal. A je aj veľmi pravdepodobné, že sa s Eugenom Josefom Matzom aj osobne stretol, veď mali spoločnú cestu z Viedne do Košíc, kde vtedy končila Tisská železnica.
Dr. Wallman v časopise Der Tourist v roku 1870 ešte publikoval nasledovné články: Od Smokovca cez Poľský hrebeň k Morskému oku a Prielom Dunajca v Pieninách. Jeho oduševnené slová, ktoré vyzývali pre založenie spolku však ostali bez odozvy. Dr. Wallmanna to však neodradilo. Našiel spriazneného druha pre svoju myšlienku v osobe Gustáva Jägera (1815-1875), ktorý založil Rakúsky turistický klub a pôsobil ako priekopník turizmu v Rakúsku(5) a ktorého si predstavíme v ďalšej časti.
Zdroje:
(1) Salzburger Volksblatt 1895, roč. 25, č. 42, str. 3.
(2) k. u k.= kaiserlisch und königlich, cisársky a kráľovský
(3) Ročenka Rakúskeho alpského spolku
(4) Ročenka Rakúskeho turistického klubu
(5) Der k. und k. Oberstabsarzt 1. Klasse Dr. Heinrich Wallmann, Sein Leben und
Wirken, von Dr. A. Petter
Napísať komentár