• Menu
  • Menu
Otakar Štáfl a Vlasta Štáflová

Otakar Štáfl a Vlasta Štáflová

Praha, 14. február 1945 – V ušiach znejú sirény oznamujúce bombardovanie. Nie je to prvýkrát, do tejto chvíle vždy išlo o planý poplach. Aj preto mnoho ľudí sirény ignoruje a do krytov sa ukrýva iba časť obyvateľstva. Americkí letci mali v ten deň bombardovať Drážďany, no kvôli nepriaznivému počasiu došlo k obrovskej chybe. Jednotka 62 bombardérov B-17 sa ocitla nad mestom, ktoré pretínala nejaká veľká rieka. Zle vyhodnotenie, že ide o Drážďany a 9-minútový útok na Prahu bol zahájený. Tento omyl si vyžiadal 701 obetí a 1184 zranených. Medzi obeťami boli aj dve osobnosti, ktorým za veľa vďačíme z ich pôsobenia vo Vysokých Tatrách. Reč je o manželoch Štáflovcoch.

Bombardovani Prahy Rasinovo nabrezi unor 1945 Tlapak Miloslav 0
Bombardovanie Prahy 1945 | Foto: Tlapák Miloslav

Otakar Štáfl

Narodil sa 30. Decembra 1884 v Nemeckom Brode (dnešný Havlíčkov Brod). Od roku 1897 študoval na miestnom gymnáziu, no čoskoro pochopil, že ho v živote baví maľovať a gymnázium opustil. Presťahoval sa do Prahy, kde sa stal absolventom krajinárskej školy Ferdinanda Engelmüllera a zároveň aj pražskej umeleckopriemyselnej školy. Jeho talent dokazoval najmä vo farebnom drevoryte a v tvorbe plagátov.

Otakar Stafl
Otakar Štáfl

V roku 1910 sa oženil s dcérou riaditeľa nakladateľstva Politika, Václavou Brychtovou, no manželstvo vydržalo iba sedem rokov. Následne sa spoznal s Vlastou Koškovou, známou spisovateľkou rozprávok a dievčenských románov.

V medzivojnovom období sa Otakar Štáfl presťahoval do Vysokých Tatier, kde si prenajal ateliér na Štrbskom Plese a začal maľovať obrazy s horskými motívmi. V roku 1928 vyšiel cyklus 120 tatranských akvarelov a dva jeho tatranské obrazy boli vydané aj na poštových známkach. Výstavy svojich obrazov s tatranskou tematikou usporiadal v roku 1924 a 1930 v Prahe a v roku 1928 v Hradci Králové.

Aby bol viac spätý s tatranskou prírodou, určite uvítal možnosť stať sa od apríla 1929 spolunájomcom Chaty pri Popradskom plese. Tatry mu učarovali natoľko, že sa začal viac aktivizovať a netrvalo dlho, kým ho napadol veľmi zaujímavý projekt – Symbolický cintorín. Zoznámil sa s Alojzom Lutonským, tajomníkom Klubu československých turistov v Novom Smokovci, ktorému sa zdôveril o tomto nápade. Tomu sa táto myšlienka páčila, navyše od roku 1932 si aj viedol evidenciu obetí Tatier. Zapracoval aj na zmapovaní obdobia pred týmto rokom a ukázalo sa, že od 1919 do 1938 zahynulo vo Vysokých Tatrách 95 osôb.

Informácia o nejakých takýchto prípravách sa rýchlo rozniesla medzi ľuďmi a niektorí pozostalí začali nosiť kríže či pamätné tabule, ktoré však ukladali nie príliš esteticky rozumne. KČST v Novom Smokovci sa preto rozhodol, že celú túto akciu zastreší, finančne podporí a dá jej nejaký poriadok.

V roku 1932 teda vznikol návrh vybudovať ho v limbovom hájiku pod Ostrvou, v roku 1934 sa zriadil aj fond, do ktorého Tatranská komisia KČST vložila 1000 Kčs a o dva roky neskôr, v júli 1936 sa Symbolický cintorín začal konečne stavať.

Vaclav Fiska
Václav Fiška
Bohužiaľ, po necelom roku sa komisia dostala do finančných problémov a dotácie na stavbu sa tak museli skončiť. V tomto momente prišla iniciatíva dvoje Otakar Štáfl a jeho kolegu, spoluchatára Václava Fišku. Obaja so svojimi manželkami venovali maximálne úsilie, čas, energiu a aj finančné prostriedky, aby sa projekt dokončil.

11. augusta 1940 bol Symbolický cintorín vysvätený a sprístupnený verejnosti a v roku 1947, dva roky po smrti manželov Štáflovcov, sa tu objavila aj tabuľa venovaná práve im dvom.

Otakar Štáfl sa spolu s Václavom Fiškom stali v roku 1933 aj prvými nájomcami novopostavenej chaty pod Rysmi. Na niektorých propagačných materiáloch z toho obdobia sa dokonca o chate hovorí ako o “Štáflovej chate“.

V roku 1939 sa museli manželia Štáflovci vrátiť do Prahy, kde ich o šesť rokov neskôr postihol osud spomínaný v úvode tohto článku.

Vlasta Štáflová

Vlasta Štáflová, rod. Košková, sa narodila 1. Apríla 1907 v Petroviciach u Rakovníka a preslávila sa najmä ako spisovateľka rozprávok a románov pre ženy. Ako manželka Otakara Štáfla rozvinula v sebe aj talent v publicistike a a vďaka pôsobeniu v Tatrách sa venovala aj svojmu koníčku – horolezectvu.

Vlasta Staflova 1907 1945
Vlasta Štáflová (1907-1945)

Ako členka horolezeckého spolku JAMES sa jej podarili aj nejaké prvovýstupy, napríklad v roku 1935 na Voliu vežu s K. Čabelkom a J. Šabatom pravou časťou JZ steny, táto cesta je dodnes známa ako “Štáflovka“. Ešte v roku 1929 sa s Alexandrom Škarvanom dostala na Ihlu v Patrii a dovtedy si všetci mysleli, že ide o prvovýstup, až Vlasta priznala, že na vrchole si všimla, že tam bol už niekto pred nimi. Tak či tak, dodnes niektorí ľudia používajú pri Ihle v Patrii názov “Veža Vlasty“.

Mnoho jej publikácii sa objavilo v známych časopisoch Krásy Slovenska, Zora, Slovenský východ či Vysoké Tatry, no okrem toho písala aj svoje diela, napríklad Hore zdar! (1934), Kamzíček 1935) či Závrať (1936).

Nebyť smutnej udalosti z februára 1945, určite by sa portfólio zaujímavostí ešte rozšírilo, Vlasta Štáflová v čase bombardovania a úmrtia mala totiž iba 37 rokov.

Toto boli príbehy dvoch ľudí, manželov, ktorých spojila láska k prírode a ktorým vďačíme za skvelé umelecké diela a ich odkaz v podobe Symbolického cintorína pod Ostrvou. Keď najbližšie pôjdete okolo neho a uvidíte ich pamätnú tabuľu, možno vďaka tomuto článku budete mať väčšiu predstavu o týchto osobnostiach a celý zážitok sa o niečo zintenzívni.

Symbolicky cintorin Staflovci
Pamätná tabuľa manželov Štáflovcov na Symbolickom cintoríne

Ak sa vám článok páčil, podporte ho zdieľaním, nech sa zobrazí aj vašim priateľom. Na záver už iba menšia fotogaléria z portfólia Otakara Štáfla.

Mengusovska dolina 1921
Mengusovská dolina (1921)
Pohlad z Rysov 1920 1940
Pohľad z Rysov (1920-1940)
Strbske Pleso 1922–1930
Štrbské Pleso (1922–1930)
Znasanie raneneho horolezca 1929
Znášanie raneného horolezca (1929)

Zdroj: Webumenia.sk, Osobnosti v názvoch Vysokých Tatier (Ivan Bohuš), časopis Vysoké Tatry, Wikipédia

Andrej Zajaček

Spoluautor stránky, zberateľ pohľadníc s tatranskou a malofatranskou tematikou a milovník turistiky, ktorej históriu sa snaží mapovať.

Pozrieť články

Napísať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *