Narodil sa 19. marca 1843 vo Veľkom Slavkove a vychoval ho strýko Ján Fábry, keďže jeho rodičia zomreli v príliš mladom veku.
Vyučil sa za mäsiara a keď prekročil prah dospelosti, zdedil pozemky vo Veľkom Slavkove, na ktorých začal hospodáriť. Známa bola najmä jeho turistická základňa Weszterpark.
V roku 1881 kúpil so svojím švagrom Michalom Guhrom st. a jeho švagrom Samuelom Nitschom od potomkov Mariássyovcov lúku zvanú Polianka, na ktorej už od sedemdesiatych rokov 19. storočia stála gerlachovská obecná horáreň. Tento objekt, aj keď v prestavanej podobe, stojí dodnes ako Horáreň Sosna.
Turizmus sa objavoval už aj v tejto oblasti, veď to bolo a je počiatočným bodom ciest do Velickej doliny a preto vedľa tejto horárne o tri roky neskôr Weszter postavil poľovnícku chatu, ktorá poskytovala turistom menšie občerstvenie. Z tejto chaty sa neskôr stala mliekareň.
V roku 1888 trojica Weszter, Guhr st. a Nitsch začala pre turistov stavať ubytovacie zariadenia a postupne tak vznikli v tom roku turistické domy Marianna, Themis a Tusculum, čím vlastne položili základný kameň osady. V roku 1892 pribudol Hotel Weszterheim, v roku 1896 Vila Millenium, v 1902 Vila Tivoli a ďalšie iné objekty. Osada dostala názov podľa Wesztera, čiže Weszterovo, Weszterheim, v čase Uhorska bol zaužívaný aj názov Tátraszéplak či Széplak a od roku 1919 ju poznáme ako Tatranskú Polianku.
Okrem toho, že bol Weszter vlastne jedným zo zakladateľov tejto tatranskej osady, bol aj turista a funkcionár Uhorského Karpatského spolku a vďačíme mu za vybudovanie niekoľkých turistických chodníkov. Svoju stopu má aj na Sliezskom dome, pretože to bol on, kto Sliezskemu oddielu Uhorského Karpatského spolku daroval pozemok, na ktorom tento objekt postavili a drevom zabezpečil aj samotnú výstavbu. V starých archívoch sa našli aj informácie, že bol prvým správcom Sliezskeho domu, no túto informáciu sa nepodarilo overiť.
No a ďalšia stopa Wesztera je aj v samotných horách, kde je po ňom pomenovaný vrch medzi Kupolou a Bradavicou – Weszterov štít. Poznajú ho najmä horolezci, leží v nadmorskej výške 2429 m n.m. a ako prví naň vystúpili Poliaci v zložení E. Koelichen, J. Koelichen, F. Krzyształowicz, Kazimierz Przerwa-Tetmajer, Tadeusz Boy-Żeleński, Klimek Bachleda, Jan Bachleda Tajber, Józef Haziak a Jan Obrochta Tomkowy. Stalo sa tak 14. augusta 1892, keď mala táto výprava nasmerované z Poľského hrebeňa prechodom až na Bradavicu.
Pavol Weszter, ktorého by ste mohli v archívoch nájsť aj pod menami Paul, Pál či Pálról, zomrel 11. mája 1921 vo Veľkom Slavkove, kde je aj pochovaný.
Zdroje a snímky:
– Osudy Tatranských osád (Ivan Bohuš)
– Od ohnísk a kolíb po tatranské osady (Ivan Bohuš)
– Tatranské osady (Anton Marec)
– Wielka encyklopedia tatrzańska (Witold Paryski, Zofia Radwańska-Paryska)
– www.mhk.szofi.net
– www.horarensosna.com
Napísať komentár