Dr. Klára Hensch (*1907 – †1993)
Môj príbeh v pátraní po MUDr. Kláre Henschovej (uvádzaná aj ako Clara alebo Klára Hensch) začal v roku 1990, keď sa mi zhodou okolností dostala do rúk pohľadnica z Kanady, pozdrav k Vianociam profesorovi Grószovi. Odosielateľom nebol nikto iný, ako samotná Dr. Clara Hensch z North Bay, ktorá na záver pripojila aj svoju adresu. Pohľadnica bola z roku 1970, na pečiatke s dátumom 14.XII. O niekoľko dní na túto adresu putoval z pera autora tohto príspevku krátky list, písaný v štyroch jazykoch, s prosbou o kontakt v naivnej predstave, že sa tento list dostane adresátke do rúk aj po 20 rokoch. Zrejme nedostal…
Klára Hensch, neobyčajne výrazná postava v dejinách horolezectva vo Vysokých Tatrách v prvej polovici 20. storočia. Subtílna postavou, zaujímavá zjavom, veľká vo svojich výkonoch. Sympatická čiernovláska vďaka svojim výkonom v tatranských stenách zostala v povedomí pomerne širokému okruhu ľudí, predovšetkým na Spiši a v Poľsku. Ale to bolo všetko. O jej pomerne dlhom, aktívnom, no nemenej rušnom živote sa zachovalo len zopár všeobecných informácií, aj to sčasti nepresných. Žiadna hodnoverná fotografia a s tým súvisiaca aj jej identifikácia neexistovala. Ale úplne iné svetlo do tohto stavu vniesol významný objav pani PhDr. Zuzany Kollárovej, PhD, riaditeľky pobočky štátneho archívu v Spišskej Sobote začiatkom roka 2012. Jej výborný a obsažný článok v periodiku „TATRY“ č. 3/2012 mal trochu tajomný nadpis: „Jeden ľudský osud v archívnej škatuli“…
Narodila sa ako Klára Anna 1. novembra 1907 v Spišskej Sobote, kde aj vyrastala. Pochádzala z významnej spišskej evanjelickej rodiny, ktorá obývala historický dom č. 37 na hlavnom námestí v Spišskej Sobote. Otec Ladislav Martin Hensch (uvádzaný aj ako Hénsch; 1861-1939), spišsko-sobotský rodák, povolaním obchodník, aktívny predstaviteľ tunajšej ECAV. Matka Alica Mária Király (1874-1946) z Levoče. Klára bola ako prvorodená z druhého manželstva Ladislava Henscha, ktorý sa ako vdovec oženil v roku 1905 s Alicou M. H. Király. Klára mala ešte troch vlastných súrodencov – Aurel Ladislaus (1909-1983), doktor práv, žijúci naposledy s manželkou Líviou Knopp v Ružomberku, kde sú obaja pochovaní. Sestry Anna Hermine (1911-???) a Alice Augusta Maria (1914-???) sa zrejme nedožili dospelosti, v roku 1939 na parte ich otca nie sú uvádzané. Pre upresnenie – prvou manželkou Ladislava Henscha bola Ilma Szifft (1864-1904) z Matejoviec, z ich 11-ročného manželstva sa narodil vlastne tiež brat Kláry a Aurela, Dr. Aladár G. E. Hensch (1895-1972), známy bankár, prokurista, horolezec, lyžiar a športový funkcionár, doživotný predseda Maďarského zväzu lyžiarov, po roku 1918 žijúci v Budapešti.
Klára Hensch nastupuje na Evanjelické nemecké lýceum v Kežmarku v školskom roku 1920/1921 priamo do 4. triedy lýcea. Kde navštevovala školy do roku 1920 sa nám bohužiaľ nepodarilo zistiť. Maturuje v roku 1925. Jej ďalšie kroky vedú na nemeckú vetvu Karlovej univerzity v Prahe (známa tiež ako Nemecká univerzita), kde je prijatá na štúdia medicíny. Tu končí v roku 1931, dňa 21.marca 1931 je promovaná za doktorku medicíny. Po ukončení univerzity dlhé roky, teda do roku leta roku 1941 pracovala ako lekárka v Sanatóriu Dr. Szontágha v Novom Smokovci a potom v rokoch 1941 až 1945 v Liečebnom ústave respiračných chorôb vo Vyšných Hágoch. Z tých rokov (1942) sa zachoval „v krabici“ jej preukaz člena lekárskej komory.
Počas vojnových rokov vzhľadom na svoje vzdelanie, národnosť a znalosť nemeckého jazyka spolu s chatárom, hoteliérom Ing. Gáborom Kégelom z Javoriny (1906-1980) a právnikom JUDr. Ladislavom Bilekom z Kežmarku (1909-1949), ktorí sa hlásili k maďarskej či nemeckej národnosti, pomohli zadržaným príslušníkom finančnej stráže zo stanice Horný Smokovec (nemecká armáda ich podozrievala, že sa chystajú prejsť aj so zbraňami na stranu partizánov) a svojím pričinením sa výraznou mierou zaslúžili o ich prepustenie z väzenia gestapa na kežmarskom hrade. Po ukončení 2. svetovej vojny, už v roku 1945 tým, že sa hlásila k maďarskej národnosti, jej bolo odobraté oprávnenie vykonávať prácu lekárky. V roku 1946 sa snaží o „reslovakizáciu“, teda zmenu maďarskej či nemeckej národnosti na československú. Keďže neuspela, ako Nemka a naposledy Maďarka, zrejme okolo roku 1948 požiadala v zmysle Benešových dekrétov o vycestovanie do Západného sektoru. Po krátkom pobyte v Rakúsku jej nakoniec bolo umožnené vycestovať do Kanady, kde sa usadila v meste North Bay, ležiaceho na brehu jazera Nipissing. Tu prakticky prežila zvyšok života, pracovala ako lekárka. Bohužiaľ, tieto informácie však nie je možné hodnoverne overiť. Informácia z tlače („Jamesák“; 6/2001) uvádza, že do Kanady emigrovala, no jej priamy príbuzný z Levoče (pán L.F.) po línii rodiny Hensch autorovi príspevku potvrdil, že Klára Hensch minimálne dvakrát po vycestovaní do Kanady legálne navštívila príbuzných v Československu (a aj v Levoči) – okolo roku 1960 a neskôr, čo by v prípade jej emigrácie určite nebolo možné. Vďaka tomuto pánovi vieme, že kedy, kde a ako Klára Hensch zomrela. Umožnil tak poopraviť nám rôzne chybné údaje. Túto udalosť dokladoval a zároveň poskytol rodinný rodokmeň ako zdroj informácií, ktorým sa objasnilo prepojenie rodín Hensch – Payer – Tátray (všetko žiaci lýcea v Kežmarku), to znamená, že Klára Hensch zo Spišskej Soboty, Emma Payer z Popradu a Elemér Tátray z Kežmarku boli príbuzní…
Klára Hensch sa počas pôsobenia na kežmarskom lýceu vďaka talentu a odvahe v priebehu 3 – 4 rokov vypracovala na najlepšiu skalnú lezkyňu 20. až 30. rokov vo Vysokých Tatrách medzi ženami. Počas svojej aktívnej činnosti absolvovala nepreberné množstvo ťažkých horolezeckých výstupov a prvovýstupov ako v lete, tak aj v zime. Mnohé opakovane. Prvé od roku 1924 v spoločnosti profesora Alfréda Grósza a niektorých spolužiakov z lýcea, neskôr už samostatne, kde jej partnerov robili kamaráti – bývalí spolužiaci z kežmarského lýcea (predovšetkým bratia Emmerich, Johann a Oszkár Ivánka, Jozef Heim, Gábor Seide, Georg Lingsch, Ferencz Bányász, Ladislaus Zimann a ďaľší ) a tiež horolezci z poľskej strany Vysokých Tatier (Tadeusz Krystek, Stefan Osiecki, Stanislaw K. Zaremba a ďalší).
Pre ilustráciu uvedieme len tie jej najvýznamnejšie výstupy… Prvé záznamy v odborných prehľadoch o jej aktivitách sa objavujú počnúc rokom 1924. Má len 16 rokov. Tento rok sa prezentuje hneď niekoľkými prvovýstupmi a treba podotknúť, že v sprievode profesora Grósza. Spomenieme napríklad Z stenu Gerlachovského štítu a S stenu Slavkovského štítu, záverom roka ešte absolvuje cestu Dr. A. Martina z Poľského hrebeňa na Gerlachovský štít. O rok prelezie časť hrebeňa Bášt – z Hlinskej veže na Satan, znova s profesorom Grószom. Na jeseň absolvuje II. výstup J stenou Jastrabej veže s priateľom z lýcea, Fritzom Gretzmacherom. Vo februári 1926 s dvoma spolužiakmi z triedy vystupujú na Jahňací štít priamo hrebeňom z Kopského sedla. Zostupujú tou istou cestou – solídny výkon. Nasledujúci rok, v roku 1927, pokračuje znova peknými výkonmi – II. prelez južného piliera Kežmarského štítu , III. prelez Vidlového hrebeňa v smere Kežmarský štít – Lomnický štít, prvovýstup monumentálnou východnou stenou Pyšného štítu, prvý ženský výstup južnou stenou Priečnej veže (s bratmi Emmerichom a Oszkárom Ivánka), nasleduje opakovanie Mengusovského hrebeňa. Počnúc rokom 1928 svoje lezecké výkony ešte viac vystupňuje. Posledný júlový týždeň ako prví lezci (s L. Zimannom) mimo Poľska, a ako prvá žena z Československa a tretia vôbec preliezla povestnú južnú stenu Zamarlej Turni. Ako vynikajúca lyžiarka sa venuje ako behu na lyžiach, tak aj zjazdovému lyžovaniu. Ako zaujímavosť uvedieme, že v januári 1929 v Krkonošiach – nemeckom Oberwiesenthali získala titul nemeckej univerzitnej lyžiarskej šampiónky za rok 1929. Stále viac sa popri lyžovaniu venuje aj zimnému lezeniu.
Po skončení vysokoškolských štúdií nastupuje do práce, ako lekárka Sanatória Dr. Szontágha, kde pracuje 10 rokov. V lete 1941 je menovaná za lekárku v Ústave respiračných chorôb vo Vyšných Hágoch. Volného času na lezenie má stále menej a menej. Vyvrcholením jej horských aktivít bol asi 18. september 1932 – s priateľmi absolvuje asi svoj najvážnejší a najťažší výstup v horách – tretie opakovanie Sawického cesty v Z stene Lomnického štítu k „ Žltým plameňom“, odtiaľ výstup pokračoval na vrchol Birkenmajer – Kupczykovou cestou, je to V. opakovanie uvedenej cesty, ktoré Klára uskutočnila s priateľmi Ferim Bányászom a Štefanom Luxom zo Smokovcov a so 17-ročným Jozefom Weinom (1915-1941) z Kežmarku, ako prvá žena vôbec.
Jej horolezecké aktivity po vycestovaní do Kanady nie sú úplne presne zmapované. Je zrejmé, že navštívila aj Alpy a že veľa času strávila v horách Kanady. O jednej takejto horolezecko-lyžiarskej sólo výprave s lyžami a stanom píše svojmu učiteľovi a blízkemu priateľovi Alfrédovi Grószovi v jednom zo svojich listov (navzájom si tykali, oslovovala ho Alfréd bácsi, teda ujo Alfréd). Klára Hensch svojmu učiteľovi opisuje svoje dve výpravy do Skalistých hôr, a to v roku 1953 a 1961. Profesora Grósza hlavne zaujímalo, ako Klára vedela využiť lyže v horách nadmorskej výšky 4000 metrov a ako vnímala rozdiel medzi Alpami a Rocky Mountains. V roku 1953 Klára Hensch podnikala v oblasti Mount Assiniboine (3618 m.n.m.), krásnej hory na hraniciach Britskej Kolumbie a Alberty, podobnej Matterhornu v Alpách. Aj preto túto horu nazývajú Matterhornom Skalistých hôr. V roku 1961 Klára zase navštívila oblasť jazera Lake Louise.
Ako už bolo spomenuté, po roku 1948 celý zvyšok života prežila v meste North Bay v štáte Ontario. Zostala slobodná. Dožila sa v dobrom zdraví a vitálnej sviežosti vysokého veku. Jej posledné dni nám listom z 22. 4. 1993 priateľovi Wernerovi Grohmannovi (*1937 – autor rodokmeňa rodín Hensch-Payer-Tátray, syn Irmy Payer 1907-1972, rodom z Popradu, sestry Emmy Payer) priblížil kolega a priateľ Dr. Kláry Hensch, Dr. Arvo Sauks (1920-2014), lekár – psychiater, pôvodom z Estónska… Kláru začiatkom marca 1993 postihla náhla mozgová príhoda, ktorá zasiahla jej centrum pohybu a reči. MUDr. Sauks s manželkou Maino Kláru navštevovali do posledných dní, evidentne rozumela, čo jej hovoria, no nedokázala im už odpovedať. Svojmu vážnemu stavu nakoniec podľahla, zomrela 13. apríla 1993 počas spánku v Okresnej nemocnici mesta North Bay vo veku nedožitých 86 rokov. Práve Dr. Arvo Sauks zabezpečil, aby všetci jej príbuzní, známi a priatelia dostali nekrológ a oznámenie, že s Dr. Klárou Hensch sa rozlúčia zádušnou spomienkovou omšou 12. mája 1993 v miestnom evanjelickom kostole.
Prechádzajúc Malou Studenou dolinou, Dolinou Zeleného plesa či Skalnatou dolinou si stále spomeniem na túto výnimočnú ženu, ktorá celý svoj život venovala horám a ľuďom. Myslím si, že si nezaslúži, aby sa na ňu úplne zabudlo, čomu napomôžu snáď aj predošlé riadky…
Pramene a zdroje: identifikácia Jozef Joppa (autor príspevku), Neidenbach Ákos – Tátránk tudós polihisztora Grósz Alfréd I.- II., archív autora príspevku a archív pána F. L. Levoča/Bratislava, archív pána Mgr. Milana Chomu – Kežmarok, Karpathen Post 1923-1942, stránka Familysearch, Slovakiana – súpis obyvateľstva 1930 a 1940 a ďalšie
Fotografie: Múzeum Kežmarok – fond AG, Štátny archív Prešov, pracovisko Poprad-Spišská Sobota – „ Krabica Dr.Klára Hensch“. Dokumentačné fotografie stien z internetu.
Listy: Štátny archív Prešov – pracovisko Levoča – písomná korešpondencia medzi KH a AG.
vdaka:)
Pán Joppa, klobúk dolu! Bez Vás a Vašej dlhoročnej vytrvalosti by o pani Kláre Hensch nikto nič nevedel.