Šútovský vodopád

Šútovský vodopád bol samozrejme navštívený už dávno predtým, no oficiálne sa začal za turisticky atraktívnu lokalitu považovať až okolo roku 1890. Aj vďaka nemu sa turistika v Malej Fatre rozvíjala bleskovou rýchlosťou a napriek tomu, že z historického hľadiska moc o ňom nevieme, pár zaujímavosti sa predsa našlo.

Šútovskí pastieri, ako vtedajší sprievodcovia, mali v jeho blízkosti okolo roku 1890 postavenú jednoduchú búdu na prenocovanie, v ktorej turistom varili guláš, ale aj špeciality ako na žeravom uhlí opekané slimáky.

Zaujímavé sú aj povesti s vodopádom spojené. Podľa jednej takej mal Juraj Jánošík pri vodopádoch skalu v tvare ohniska a varil v nej mince, aby ich očistil od špiny. Časť takto očistených mincí vraj skryl v okolí, no ak by ste chceli nabehnúť s krompáčmi, ušetrím vám čas aj problémy. O tejto povesti vedeli domáci už pred 200 rokmi a nepochybujem, že to tam riadne prehľadali, dokonca, nespomeniem si na názov článku, ale bolo to okolo roku 1895, keď sa písalo, že v okolitých skalách bol k videniu aj otvor do bane na dolovanie zlata (žiadne sa nenašlo). Svah, odkiaľ padá Šútovský vodopád, mal mimochodom dlhé roky pomenovanie Kozia skala.

Veľmi dôležitý bol organizovaný výlet zo septembra 1890, keď z Budapešti vycestovala Budapeštianska sekcia Uhorského karpatského spolku a spolu s podsekciou z Považia a Žiliny navštívili Terchovú – Veľký Kriváň – Šútovský vodopád – Kraľovany a podaktorí išli aj ďalej na Oravský hrad. O rok neskôr sa táto sekcia odtrhla od Uhorského karpatského spolku a vytvorila Maďarský turistický spolok a výbory z Považia a Žiliny sa stali oficiálnou sekciou spolku. Práve táto časť Malej Fatry patrila medzi prvé lokality, kde sa rozhodli rozvíjať turizmus a kde o štyri roky neskôr spatrila svetlo sveta prvá turistická útulňa v Malej Fatre. O nej máme už takmer hotový článok a čoskoro bude zverejnený na našom webe.