Tatranské Matliare ako osadu si už v čase pred prvou svetovou vojnou obľúbila rakúsko-uhorská armáda a práve tam v roku 1915 začala s výstavbou prvého uhorského vojenského liečebného ústavu.
Výstavba sa skončila v roku 1918, keď na úpätí tatranských hôr na okraji lesa spatrilo svetlo sveta 10 objektov, ktoré dovtedy pre vojenské stavby nevídaným spôsobom navrhol István Vadász, hlavný inžinier – poručík. Vonkajšiu tehlovú stenu skombinoval s drevenou vnútornou, ktorú navyše podporovala tkaná trstina a tento spôsob zabezpečil teplo vo vnútri každej budovy aj v chladných zimných mesiacoch.
Spolu s budovami sa postavila aj vodáreň poháňaná motormi a zaviedlo sa vysokonapäťové elektrické osvetlenie. Celé to dopĺňala obrovská hala s ležadlami pred ňou a veľká záhrada pre kuchyňu. Zaujímavosťou je aj fakt, že celé interiérové zariadenie (skrine, postele, stolička atď.) sa vyrábalo na mieste.
Lekári sa v ústave venovali najmä liečbe pľúcnych chorôb, no keď bolo potrebné, neváhali vyraziť aj hlboko do tatranských dolín na pomoc pre zranených turistov. Aj po rozpade Uhorska slúžili budovy armáde až do konca 40-tych rokov 20. storočia. V tomto čase boli vojaci z ústavu veľmi aktívni aj v rozvoji turistiky, o čom svedčí fakt, že pravidelne organizovali horolezecké a lyžiarske kurzy a v roku 1922 dokonca pomáhali pri výstavbe Votrubovej chaty pod Predným Kopským sedlom.
V ústave sa neliečili iba vojaci, ale aj rôzne osobnosti, na pľúcnu tuberkulózu sa tam napríklad liečil aj národný umelec Fraňo Kráľ (1903-1955), ktorý práve tam čerpal mnoho námetov k napísaniu kníh Jano a Čenkovej deti.
Po druhej svetovej vojne slúžil ústav ako poľná nemocnica na doliečenie zranených vojakov a keď v roku 1956 otvorili nový Vojenský liečebný ústav pre pľúcne choroby v Novej Polianke, tento v Tatranských Matliaroch sa preorientoval na poskytovanie rekreačných služieb a liečbu niektorých druhov chudokrvnosti, neurasténie, respiračných chorôb.
V rokoch 1982 a 1986 na tomto mieste postavili Východoslovenské železiarne z Košíc odborárske zotavovne Metalurg a Hutník, ktoré sa po roku 1990 zmenili na hotely so spoločným názvom Hutník.
zdroj: Szepesi Lapok, Pesti Napló, časopis Tatry
pohľadnice zo zbierky: Ing. Oto Jalčovik, Andrej Zajaček
Napísať komentár