Hoci sa nenarodil v Zakopanom, práve tu ho pochovali a tu na neho budú najviac spomínať. Nie iba jeho obyvatelia, ale všetci poľskí turisti, ktorým učarovali Tatry. Práve on im vytvoril pomyselnú vstupnú bránku k návšteve týchto krásnych hôr.
Tytus Chałubiński – vynikajúci lekár, sociálny aktivista, botanik a kultová postava tatranskej turistiky. Dnes je to 133 rokov, čo “Kráľ Tatier“, ako ho mnohí prezývali, opustil tento svet.
Život
Narodil sa 29. decembra 1820 v poľskom Radome, jeho rodičmi boli Szymon Chałubiński a Teodozia Wnorowska, no otec mu zomrel, keď mal 10 rokov. V roku 1838 ukončil v rodnom meste Guberniálne gymnázium a nastúpil na Lekársko-chirurgickú akadémiu vo Vilniuse. Žiaľ, počas štúdia mu zomrela aj matka, keď nešťastne spadla do studne a hrozilo, že školu nedokončí. Našťastie všetky jeho náklady pokryla jeho krstná matka, p. Barszczewska.
Bol to obrovský talent na učenie, o čom svedčí aj fakt, že vo svojich dvadsiatich rokoch ovládal šesť jazykov. Keď vilniuskú akadémiu v 1840 zatvorili, v štúdiu pokračoval na Univerzite v dnešnom Tartu, kde sa pustil aj do vzdelávania v oblasti botaniky. V Tartu získal diplom v 1843 a presunul sa na ďalšiu školu, tentokrát na univerzitu do Würzburgu, kde lekársky diplom v odbore chirurgia získal v roku 1844.
Často cestoval, pracoval na rôznych klinikách, no usadil sa vo Varšave, kde sa zamestnal v Evanjelickej nemocnici. Okrem pomoci ľuďom v tejto nemocnici chcel pomáhať aj pomimo, preto si po chvíli otvoril aj svoju vlastnú “ambulanciu”. Rýchlo sa stal obľúbeným, dobro a chuť pomáhať z neho priam sršili. Od chudobnejších pacientov nevyberal žiadne poplatky, dokonca bol to on, kto ich ešte finančne podporoval. Netrvalo dlho a stal sa najlepším lekárom v celej Varšave a ako sa z archívnych dokumentoch podarilo zistiť, popri tom všetkom sa stále venoval aj botanike, pretože v januári 1846 bol vymenovaný za člena Kráľovského botanického spolku v Regensburgu.
Keďže bol známou osobnosťou, nebál sa povedať nahlas aj svoj názor napríklad na januárové protiruské povstanie, verejne tvrdil, že je zbytočné a skončí porážkou. Napriek tomu, paradoxne Rusi, ho označili za hrozbu, na chvíľu uväznili a začiatkom roku 1864 dostal dokonca príkaz opustiť Poľské kráľovstvo. Odišiel do Drážďan, no už po polroku sa mohol do Varšavy vrátiť.
Rodina
Jeho prvou ženou sa v roku 1848 stala Antonina Kozłowska (1831-1850), ktorá mu rok po svadbe porodila syna Franciszka (1849-1878). Žiaľ, Antonina zomrela vo veku 19 rokov na fulminantnú pľúcnu tuberkulózu. Dva roky po jej smrti sa oženil s Annou Leszczyńskou (1831-1911). V tomto manželstve dvojicu postihla obrovská tragédia, keď bol svokor Ignacy Leszczyński v júni 1857 zabitý v Belne, svokra Urszula zomrela z nezistených príčin v ten istý deň vo Varšave a o život prišli aj ich dve trojročné deti Eugeniusz a Maria, ktoré zomreli na záškrt. Tieto udalosti narušili manželstvo natoľko, že síce mal s Annou ešte dcéru Jadwigu (1858-1941) a syna Ludwika (1860-1933), nezabránilo to rozvodu, naďalej však ostali priateľmi. V roku 1869 sa treťou manželkou stala Antonina Wilde (1826-1899), jeho láska zo školských čias.
1873 a epidémia cholery
V knihe Ferdinanda Hoesicka z roku 1922 (Legendowe postacie zakopańskie) sa možno dočítať hneď v úvode, že do Tatier sa Chałubiński dostal prvýkrát v roku 1849, keď sa z uhorského povstania chcel domov vrátiť čo najrýchlejšou trasou a pomyslel si, že tou najlepšou skratkou bude prechod cez Tatry. Ako botanika ho veľmi zaujali a po troch rokoch sa tam vrátil, tentokrát už s kolegami. Spoločnosť mu robili profesor Karol Ferdynand Jurkiewicz a profesor Jerzy Aleksandrowicz. Prvý menovaný bol mineralóg a Aleksandrowicz najmä botanik. Takto chodil pravidelne skúmať ich faunu, išlo však stále iba o také kratšie výlety.
Dlhšie pobudol až v 1873, kedy celé Podhalie postihla cholera. V mnohých starých knihách sa opisuje táto strašná udalosť a v každej jednej sa spomína zázrak v podobe doktora Chałubińského. Zázrak medicínsky ale najmä ľudský. Tamojších goralov a ich rodiny nemal kto liečiť, ľudia nemali dostatočné skúsenosti ani vedomosti, ako proti cholere bojovať. Keď videli, že sa rýchlo šíri, dostavila sa zúfalosť, v niektorých situáciách až taká, že manželka musela svojho muža zamknúť v izbe, dvere utesniť a zatiaľ čo opretá o dvere plakala deň čo noc, jej muž na druhej strane pomaly zomieral. Nenašlo sa dobrej duše, ktorá by pomohla, ten kto mohol prísť, neprišiel a ten kto mohol ostať zachraňovať, ten ušiel.
Tytus to taktiež nemal jednoduché, spočiatku mal obavy, veď aj on mal rodinu. Jeho vôľa pomáhať a zachraňovať bola však silnejšia než strach a postupne začal s cholerou bojovať. Na svoje náklady dovážal lieky z Krakowa, vlastnými rukami nosil vodu od rieky k domu svojich pacientov, išlo to pomaly, ale spoločne s novými hygienickými návykmi túto chorobu v osade porazili.
Vďaka a úcta, akú po tejto udalosti pociťovali miestni obyvatelia k Tytusovi, sa podľa mnohých ani nedá opísať. Veď len to ako vyzerali jeho príchody do Zakopaného. Akonáhle sa k miestnym dostala informácia, že príde doktor Chałubiński, gorali z hôr zliezli, ženy kroje šili a čistili a počas samotného príchodu mu všetci vytvorili koridor a za potlesku i oslavných výstrelov ho vítali ako kráľa. Cítil sa tam skutočne veľmi príjemne, energiou ho nabíjal pohľad na tie mnohé životy, ktoré sa mu podarilo zachrániť a navyše, mal to priamo pod horami, ktoré mu tak učarovali.
Tytus a Zakopané
Chałubiński v roku 1879 kúpil od nemeckého baróna, Ludwiga Eichborna, spoluzakladateľa Galicyjskiego Towarzystwa Tatrzańskiego (Halíčskeho tatranského spolku), pozemok s názvom Swoboda. Na tomto pozemku si postavil svoj vlastný dom, išlo o typickú drevenú letnú vilu vo švajčiarskom štýle. Takto mohol už naplno a nepretržite mapovať tatranskú prírodu, špecialistom bol najmä na machy. V roku 1882 o nich vydal aj prácu s názvom Grimmieae tatrenses, ex autopsia descripsit et adumbravita a dodnes ide o jednu z najvzácnejších botanických prác.
Jeho meno v krajine už niečo znamenalo a Chałubiński to vedel veľmi dobre využiť. Keď sa objavili výsledky, že tamojšia voda je liečivá, ihneď začal pripravovať žiadosť o zaradenie Zakopaného medzi kúpeľné miesta. Tento štatút im bol nakoniec aj pridelený, stalo sa tak v roku 1885. Do malej obce začal pozývať známe osobnosti z celého Poľska, tie prichádzali a o kráse, ktorú v tejto podtatranskej lokalite našli, hovorili aj priateľom po príchode domov. Chałubiński cítil potenciál a aj miestnych spoluobčanov pripravoval na to, že sa im k lepšiemu zmenia životy. Viac návštevníkov znamenal aj priestor na zárobky, s pánom Mikołajom Zyblikiewiczom vybudoval rezbársku i čipkársku školu, kde sa už od mala učili dievčatá i chlapci vyrábať produkty, ktoré si návštevníci kupovali ako suveníry, goralom sa zvýšil počet zákazníkov, ktorých sprevádzali po tatranských vrcholoch a s kňazom Józefom Stolarzcykom, denne pracoval na rôznych projektoch, ktoré Zakopané postupne menili z obyčajnej goralskej obce na centrum poľskej turistiky.
Tytus Chałubiński sa aj napriek svojmu postaveniu ani raz nezachoval povýšenecky a neúnavne sa podieľal na rozvoji obce. Ak nebol na horách, vždy ho bolo vidieť v uliciach, ako sa rozpráva s ľuďmi alebo navštevuje a lieči chorých u nich doma.
Výlety bez programu
Záujem o turistiku v Tatrách bol vysoký a všetci si uvedomovali, že vtedajší spolok Galicyjskie Towarzystwo Tatrzańskie bude treba reorganizovať. Chopili sa toho všetky významné osobnosti, z ktorých nemožno nespomenúť okrem Chałubińského aj mená ako Walery Eljasz-Radzikowski, Feliks Pławicki, Józef Stolarczyk, Eugeniusz Janota či Ludwig Eichborn.
Založením tohto spolku sa začala písať aj éra prvých organizovaných sprievodcov. Tí prví a najskúsenejší boli napríklad Szymon Tatar st., Maciej Sieczka, Jędrzej Wala st., Wojciech Roj st., Bartuś Obrochta, Wojciech Ślimak alebo Ján Gronikowski.
Chałubiński hneď v začiatkoch prišiel s nápadom organizovať hromadné výlety. Hromadné preto, lebo skutočne išlo o veľké množstvo turistov, niekedy mala takáto výprava aj tridsať či štyridsať členov. Tytus vybavil hudobníkov a vyššie spomenutých sprievodcov a spoločne sa vybrali na niekoľkodňový výlet. Tieto výpravy nemali jasný program, vždy ráno sa podľa počasia rozhodlo, kam v daný deň pôjdu. Z toho dôvodu boli známe pod názvom Výlety bez programu.
Tytusových výprav sa zúčastňovali najmä ľudia, ktorí Tatry navštívili prvýkrát, preto bolo potrebné, aby ich sprievodcovia v niektorých úsekoch ako neskúsených často držali za ruky či niesli na chrbte. Neodmysliteľným spoločníkom bol aj známy Jan Krzeptowski – Sabała, starý goral, známy vďaka svojej lúpežníckej mladosti a hlavne pytliactvu. Medzi sprievodcov ho nikdy Tatranský spolok nezaradil, dostal však odznak čestného člena, ktorý s hrdosťou stále nosil so sebou. Sabała bol na výpravy pozývaný najmä ako hudobník a zabávač, turistom vedel celé dni rozprávať stále nové a nové príbehy. Výlety bez programu dali prácu aj ľuďom, ktorí neboli až tak zruční, no pracovať chceli. Stali sa z nich nosiči veľkých vakov plných jedla, stanov, bielizne, náhradného oblečenia atď..
Tieto výpravy si našli miesto aj v literatúre, konkrétne Bronisław Rajchman sa o nich zmienil najskôr v roku 1877 v časopise Ateneum pod názvom Výlet na Morské oko cez Mengusovské sedlo a o dva roky neskôr v knihe Výlet na Lomnický štít pod vedením dr. T. Chałubińského.
Záver života
Od roku 1884 sa zdravotný stav tejto veľkej osobnosti výrazne zhoršoval a keď počas organizovaného výletu v Roháčoch dostal mozgovú príhodu a ostal po nej čiastočne paralyzovaný, uvedomoval si, ako výborný lekár, že koniec sa blíži. Záver života prežil v Zakopanom, kde 4. novembra 1899 popoludní naposledy vydýchol a o štyri dni neskôr ho pochovali na miestnom cintoríne. Z úcty k legende Tatier zo Zakopaného boli pomenované nie iba ulice, ale turistom sa pripomína aj Chałubińského bránou (Wrota Chałubińskiego), ktorú si mnohí vyberajú ako cieľový bod pri túre z Morského oka, Tatranským múzeom v Zakopanom, ktoré sa volá Chałubińského múzeum a nie je to tak dávno, čo Nemci používali Chałubiński-Spitze ako pomenovanie pre Veľký Mengusovský štít.
Zdroje a snímky:
– wikipedia
– historia.dorzeczy.pl
– muzeumtatrzanskie.pl
– polona.pl
– static.prsa.pl
– digitalna.kniznica.info
– jbc.bj.uj.edu.pl
– tatry-przewodnik.com.pl
– fbc.pionier.net.pl
– etnomuzeum.eu
– wolnelektury.pl
– Adam Wrzosek
– Szwejcerowa Aniela
– Legendowe postacie zakopanskie (Ferdinand Hoesick)
– Encyklopedia tatrzańska – Paryska, Witold Henryk Paryski
– Illustrowany przewodnik do Tatr i Pienin – Radzikowski Walery Eljasz (1840-1905)
– Sześć dni w Tatrach – Tytus Chałubiński
zaujimavé počteníčko. vďaka